Zo začiatku všetko prebiehalo v pohode, na izbe sme sa vybalili. Neskôr sme si šli prezrieť pláže. V prvý deň sme sa ešte nekúpali, predsa, bolo už veľa hodín a šli sme do ubytovne v ktorej sme týchto pár pekných dní prežili.
No všetky neboli zrovna pekné a príjemné, bol aj jednen deň v ktorom ,, mi išlo o život´´. A práve tento príbeh vám chcem vyrozprávať.
Keďže som už spomínala, že v prvý deň sme do vody nevliezli, na ten druhý sme už však vliezť museli, veď čo by to bolo za dovolenku keby sme sa nekúpali. Keď sme tak dorazili na veľmi dobre odporúčanú a chválenú pláž, vybalili sme si podložky, slnečník a šli sme sa kúpať. Mamina zostala na suchu a ja z mojou sestrou sme sa bláznili vo vode...no, bláznili tak sa to nazvať nedá.
Tá voda, presnejšie jej dno sa mi vôbec nepáčilo. Prečo asi? No preto, lebo na dne boli čudné diery. Bolo to ako keby sa tam niekedy pracovalo z nejakou veľkou lyžicou ktorá vyberala piesok z dna. Moja sestra je odo mňa mladšia a tak sme sa ,,hrali´´, že ja som som preskúmala terén (asi tak, že som šla do predu a odkúšala ,kde diera je a kde nie), neplávali sme, len sme tak chodili. Ja som to vždy preskúmala a zavolala som ju že môže ísť.
Šlo nám to, až na jednú chvílu, keď moju sestru niečo pošteklilo a zo strachu skočila na mňa. Predo mnou bola jedna z tých dier a čo sa iné mohlo stát? áno obe sme do nej spadli. Začali sme sa topiť.
Neverila som , že topenie je také zvláštne. Vôbec som nevnímala, že sa topím, a už v žiadnom prípade ma nenapadlo, že by som mohla začať plávať. No potom množstve spomienok, ktoré mi prebehli mysľou, som sa rozhodla, že chcem ešte žiť. Pochytala som všetkú silu a vyplávala som s tej diery.
Áno ja som bola v poriadku, ale moja sestra s ešte stále topila, keby ste vedeli aký to bol hnusný pohľad keď som sa na ňu pozerala a nemohla som nič podniknúť. Po prvé, mala som vtedy 11 rokov a bála som sa skočiť opäť za ňou a po druhé zase by som skončila v tej diere a topili by sme sa ďaľej. No nemohla som nechať sestru utopiť sa, predsa som tam skočila a podala jej ruku ona zistila, že vie aj plávať a pomohla mi pri jej zachraňovaní.
Najhoršie na celom tomto zážitku bolo to, keď ste sa pozreli na plavčíka ktorý bol od nás asi 10 metrov a hral sa na mobile....
Keď sme prišli na breh moja sestra bola celá roztasená a radšej do tej vody už nevliezla a zostala pri mamine, ktorá ju ukľudňovala. Mamina tiež netušila, že sme sa topili, lebo veď viete, deti, čo tie nespravia, aby vyplašili rodičov a tak nám neverila. Ja som si šla ešte trochu zaplávať, potom sme šli domov.
Po zvyšok našej dovolenky sme na túto veľmi odporúčanú a veľmi dobrú pláž už nešli a našli sme si oveľa, oveľa lepšiu.
